Počet návštevníkov:

Flag Counter

Akú Európu chcú Slováci? Chcú jadro alebo niečo celkom iné?

Aktuality » Akú Európu chcú Slováci? Chcú jadro alebo niečo celkom iné?

Ak ste si v poslednej dobe zapli správy alebo otvorili noviny, veľmi pravdepodobne ste v nich narazili aj na pojem JADRO. Zo slova, ktoré ešte donedávna väčšina Slovákov používala najmä v spojeniach ako zemské jadro, jadrová energia, prípadne bytové jadro, sa za niekoľko mesiacov stala dôležitá politická téma. Za „jadrom“ sa dnes skrýva mediálna skratka pre diskusiu o budúcnosti Európskej únie a teda i nášho pôsobenia v nej. Táto debata je potrebná predovšetkým po vlaňajšom rozhodnutí britských voličov o odchode z EÚ.

Predreferendová kampaň v Spojenom kráľovstve nám totiž v plnej sile odhalila, ako ľahko môže desaťročia spolupráce európskych štátov prekryť agresívna kampaň plná zlostných mýtov a poloprávd. Rovnakou intenzitou však Brexit odhalil aj rezervy politickej reprezentácie komunikovať dôležité európske témy s voličmi, ako i viaceré rozpory, ktoré sme si v EU dosiaľ nedokázali poctivo vyjasniť.

Slovenské scenáre

To, aký bude ďalší osud EÚ, pritom nie je žiadna akademická otázka. Slovensko je s jej ďalšími členmi úzko prepojené cez jednotný trh, menu, spoločné hranice či legislatívu. Dlhodobo patríme aj k najväčším čistým príjemcom podpory z eurofondov. Len v rokoch 2014 až 2020 môžeme z európskeho rozpočtu čerpať až o 13,5 miliardy eur viac ako doň prispejeme. Náš úspech sa tak bude aj naďalej významne odvíjať od toho, aká silná a akcieschopná bude celá Únia.     

Ciest, ktorými sa naše spoločenstvo môže v najbližších rokoch uberať, je viacero. Európska komisia sa ich na jar pokúsila zhrnúť do piatich základných scenárov - od obmedzenia spolupráce iba na jednotný trh cez Európu rôznych rýchlostí až po zjednotenejšiu a silnejšiu Úniu.

A ako sa k týmto alternatívam stavajú našinci? Práve to sme sa aj my, na Zastúpení Európskej komisie, usilovali zistiť na podujatiach ako boli Bratislavský majáles, Deň Európy, hudobný festival Pohoda v Trenčíne, Agrokomplex v Nitre alebo Kremnické gagy. Prostredníctvom diskusií, interaktívnych hier či dotazníkov sa nám o tejto téme podarilo hovoriť s tisíckami ľudí.

Menej, ale viac

Kľúčovým zistením bolo nepochybne to, že hoci pri detailoch je rôznorodosť názorov naozaj pestrá, v základnom odkaze sa drvivá väčšina oslovených zhodla. Európsku úniu považujú za náš životný priestor, v ktorom by sme mali byť aktívni a v dobrom zmysle slova využiť aj všetky možnosti, ktoré nám poskytuje.

Ak by sme sa pozreli iba na to, ako sa návštevníci spomínaných podujatí stavali v dotazníkoch k načrtnutým alternatívam o budúcnosti EÚ, najviac, takmer 40 percent z nich, podporilo scenár silnejšej a rozhodnejšej EÚ „Oveľa viac a spoločne“. Tretina respondentov sa priklonila k verzii „Menej, ale efektívnejšie“. Menej ľudí je za Úniu rôznych rýchlostí či pokračovanie bez zmien. Obmedzenie Únie iba na jednotný trh Slováci odmietli, keď sa pre túto variantu vyslovilo len zopár desiatok ľudí.

Zaujímavá bola aj debata o tom, čo si obyvatelia Slovenska pod jednotlivými scenármi predstavujú. Napríklad pri alternatíve „Menej, ale efektívnejšie“ sa ukázalo, že mnohým Slovákom je myšlienka úspornejšieho spoločenstva sympatická, keď však mali povedať, v čom konkrétne by sa mali právomoci EÚ prinavrátiť na národnú úroveň, odpovede chýbali. Naopak, mnoho ľudí podporujúcich scenár „štíhlejšieho Bruselu“ sa zároveň dovolávalo prísnejšej európskej regulácie a väčšieho európskeho dohľadu napríklad v otázke dvojakej kvality potravín.

Diskusie pokračujú

S podporovateľmi viacrýchlostnej Európy sme zas diskutovali o tom, ako konkrétne by mohla vyzerať táto alternatíva. Ako dobrý príklad fungovania takéhoto modelu sa ukázal európsky prokurátor. Na zriadení úradu, ktorý by mal riešiť zneužívanie eurofondov a cezhraničné podvody s DPH, sa dosiaľ dohodlo 20 štátov Únie, ďalší sa môžu pridať neskôr.  

Diskusie a prieskumy, ktoré sme viedli počas letných festivalov, určite nepokrývajú názory slovenskej populácie v celej šírke. To sme napokon ani neplánovali. Za veľmi dôležité ale považujeme iniciovanie diskusie s tými, ktorým budúcnosť Európskej únie a teda i Slovenska, nie je ľahostajná.

Letnými festivalmi záujem o diskusie samozrejme nekončí. Pokračovať v nich mienime i naďalej, vaše názory na ďalšie smerovanie EÚ môžete vyjadriť aj na portáli https://ec.europa.eu/commission/feedback-future-europe_sk.  O tom, či má Slovensko byť v centre diania alebo sa len prizerať z periférie EÚ, môžu ovplyvniť všetci tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Teda my, Slováci a Európania.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol zverejnený na portáli www.aktuality.sk(link is external) 6. septembra 2017.