Počet návštevníkov:

Flag Counter

Desať vecí, ktoré v roku 2016 hýbali Európskou úniou

Aktuality » Desať vecí, ktoré v roku 2016 hýbali Európskou úniou

Nasledovalo hlasovanie voličov o vystúpení Británie z EÚ, za našimi hranicami ďalej horeli ozbrojené konflikty a naše mestá postihlo viacero ohavných teroristických útokov. Stále pretrvávajú aj nepriaznivé následky hospodárskej a dlhovej krízy a z nich vyplývajúce sociálne nerovnosti.

A práve v takejto situácii sa do čela najväčšieho demokratického klubu na svete vôbec prvýkrát postavilo Slovensko.  Bratislava sa tak popri Bruseli stala na pol roka hlavným mestom Európy. 

Napriek zložitým okolnostiam sa Slovensku podarilo obstáť a EÚ pod našim vedením prijala viacero zásadných opatrení, ktoré prinášajú prospech ľuďom na celom kontinente.

Európska únia je stále projektom, ktorý v našom regióne garantuje mier, stabilitu a prosperitu a dokáže európske krajiny zjednocovať. 

Pozrime sa teraz trochu podrobnejšie na desať dôležitých udalostí a tém, ktoré v roku 2016 Európskou úniou hýbali.

1. Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ 

Začnime trochu osobne a to našim predsedníctvom v Rade Európskej únie. Slovensko túto úlohu zvládlo nad očakávania a pozitívne sa zviditeľnilo v Európe i vo svete. Naša krajina ešte nikdy nezískala toľko priestoru v svetových médiách.

Počas nášho predsedníctva sa podarilo ratifikovať Parížsku dohodu o zmene klímy, uzavrieť obchodnú dohodu s Kanadou či zriadiť Európsku hraničnú a pobrežnú stráž. Veľký pokrok nastal aj v oblastiach podpory mladých ľudí, investícií, digitálneho trhu a boja proti daňovým únikom. 

V Bratislave sa konali viaceré ministerské stretnutia i odborné konferencie, na ktorých vrcholní európski politici i experti hľadali riešenia, ako ďalej znižovať nezamestnanosť, poskytnúť viacej príležitostí mladým, alebo účinnejšie pomôcť vedcom a malým a stredným podnikateľom. Vrcholom predsedníctva bol neformálny samit lídrov 27 krajín EÚ, ktorý sa konal 16. septembra v Bratislave.

2. Bratislavský samit

Atmosféra po rozhodnutí o Brexite, ako aj po sporoch niektorých krajín o spôsobe riešenia migračnej krízy, pokojnému priebehu bratislavského samitu nenahrávala. Lídri 27 krajín, ktorí sa stretli na „jednej lodi“ na Dunaji, sa však dokázali dohodnúť na spoločnom postupe a nervozitu v Európe upokojiť. 

Priebeh a závery stretnutia môžeme pokojne označiť za víťazstvo slovenskej diplomacie, slovné spojenia „Bratislavský samit“ a Bratislavská cestovná mapa" sa stali neoddeliteľnou súčasťou slovníka väčšiny špičkových európskych politikov.

Napĺňanie Bratislavskej cestovnej mapy, ktorá stanovila kľúčové ciele pre Úniu, pomáha výrazne zvyšovať bezpečnosť v Európe a prináša aj nové príležitosti pre európskych občanov.

3. Referendum o členstve Veľkej Británie v EÚ 

Väčšinové rozhodnutie britských voličov vystúpiť z EÚ šokovalo v júni celú Európu. Po niekoľkých vlnách rozširovania Únie sme sa prvýkrát stali svedkami rozhodnutia niektorej z krajín spolok opustiť.

Predreferendovú kampaň na britských ostrovoch žiaľ poznačili mnohé polopravdy a podnecovanie protibruselských nálad. Doplatili na ne aj obyvatelia zo strednej a východnej Európy žijúci v Británii. Tých odporcovia Únie vykresľovali ako hrozbu, hoci väčšina z nich preukázateľne predstavuje pre britskú ekonomiku prínos. 

Odchod významného člena Úniu nepochybne oslabí, negatívne dôsledky však bude musieť znášať aj samotná Británia. Nová vláda po odstúpení premiéra Camerona ukázala, že na Brexitu nebola pripravená a pozíciu pre rokovania si hľadá až teraz. 
Začať by sa mali do konca marca 2017, hlavnou témou budú podmienky, za akých si Británia udrží prístup na jednotný európsky trh. Prioritou Európskej únie bude zachovanie voľného pohybu osôb a zaručenie nedeliteľnosti jednotného trhu. Británia by mala prispievať aj do európskeho rozpočtu, avšak jej možnosť ovplyvňovať spoločnú legislatívu a pravidlá výrazne klesne. 

4. Ratifikácia Parížskeho dohovoru o zmenách klímy 

Jedným z najväčších úspechov slovenského predsedníctva bolo nepochybne ratifikovanie Parížskeho dohovoru o zmenách klímy. Koncom septembra minister životného prostredia László Sólymos na rade ministrov EÚ, ktorej predsedal, dosiahol konsenzus všetkých ministrov a zmluvu tak už v októbri mohol v rekordnom čase schváliť aj Európsky parlament.  

Zmluva vďaka tomu vstúpila do platnosti ešte pred novembrovým klimatickým summitom v Marakeši a dnes máme na stole prvé legislatívne návrhy záväzkov vyplývajúcich z dohody.  Európska komisia už predstavila zmeny v systéme obchodovania s emisiami, podporu prechodu na čistú energiu či systém zvyšovania energetickej efektívnosti.

5. Spustenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

Aj ďalšie významné opatrenie, ktorým bolo vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, sa spája s obdobím nášho predsedníctva. Spustená bola 6. októbra v Bulharsku a dnes sa už naplno podieľa na lepšej ochrane vonkajších hraníc Únie. 

V oblasti migrácie sme dosiahli značný pokrok, ku ktorému prispeli aj ďalšie opatrenia, či už išlo o účinnejší boj proti prevádzačom, zefektívnenie azylového procesu a návratu zamietnutých žiadateľov, alebo napĺňanie dohody s Tureckom, súčasťou ktorej je aj návrat nelegálnych migrantov.

Výsledkom týchto opatrení je dramatické zlepšenie situácie v Grécku, na územie ktorého ešte vlani v októbri prichádzalo až 10-tisíc ľudí za deň. Dnes ich je nanajvýš 90.  

Dohodu musíme hľadať aj s ďalšími krajinami, z ktorých utečenci prichádzajú alebo nimi prechádzajú. Ďalšie zlepšenie situácie si preto Európa sľubuje od dohody s piatimi africkými krajinami (Senegal, Mali, Niger, Nigéria a Etiópia). Na podporu partnerských krajín bude slúžiť Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj.

6. Nárast extrémizmu, populizmu, šírenie dezinformácií 

Rok 2016 bol žiaľ aj rokom, kedy sme si začali uvedomovať, že mier a bezpečnosť v Európe nie sú garantované natrvalo. V Európe dochádza k stretu niekoľkých negatívnych tendencií, ktoré sa navzájom posilňujú: doznievajú dôsledky hospodárskej a dlhovej krízy, čelíme bezprecedentnej migračnej vlne a výrazne sa zhoršila aj bezpečnostná situácia v našom susedstve. Na európskej pôde zároveň došlo k niekoľkým teroristickým útokom a objavujú sa aj relatívne nové hrozby – masívne šírenie dezinformácií a hrozba kybernetických útokov. 

Tieto okolnosti následne vytvárajú dopyt po jednoduchých politických riešeniach a výsledkom je výrazný nárast populizmu a extrémizmu, ku ktorým dochádza naprieč celou Európskou úniou, vrátane Slovenska. Rizikom je strata dôvery v demokratické inštitúcie, právny štát a základné hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť postavená. 

Úspechy euroskeptických či priamo extrémistických zoskupení posilnili odstredivé nálady v Európe. Tieto skutočnosti ešte viac poukázali na potrebu otvorenej komunikácie s ľuďmi a dôsledné vysvetľovanie významu demokracie, tolerancie a európskej spolupráce na životy nás všetkých.

7. Teroristické útoky

Marcové útoky v Bruseli, júlové v Nice a teraz najčerstvejšie v Berlíne - priamo na tradičných vianočných trhoch, nám všetkým kruto pripomenuli, že teroristické činy sú realitou aj priamo v srdci Európskej únie. 

Európska únia preto aj v tomto roku pokračovala v prijímaní konkrétnych krokov v boji proti terorizmu. Cieľom je najmä lepšia spolupráca členských krajín, účinnejšia výmena spravodajských informácií a posilnenie boja proti financovaniu terorizmu. 

Dôležité bolo prijatie smernice o boji proti terorizmu a dohoda o lepšej kontrole nad strelnými zbraňami. Zintenzívnila sa aj spolupráca s internetovými spoločnosťami, aby sme vytlačili z internetu teroristickú propagandu a bojovali proti radikalizácii. 

EÚ v tomto roku značne posilnila aj spoluprácu s NATO, okrem iného aj v oblasti boja proti terorizmu. Ďalšími pripravovanými opatreniami sú systém „vstup a výstup“, ktorý umožní lepší prehľad o ľuďoch, ktorí prichádzajú do EÚ a tiež európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) zabezpečujúci systematickú kontrolu cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti. 

8. Rozbeh Investičného plánu a jeho rozšírenie

Európska komisia pod vedením jej predsedu Jean-Claude Junckera si po nástupe do funkcie ako jednu z priorít stanovila oživenie hospodárskeho rastu a zvyšovanie zamestnanosti. Slúžiť má na to Investičný plán pre Európu, ktorý má ekonomike pomôcť mobilizovať súkromné investície. 

Plán sa naplno rozbehol práve v tomto roku. Zmobilizovať sa mu dosiaľ podarilo investície za viac ako 164 miliárd, zároveň pomáha čerpať úvery aj takmer 390-tisícom malým a stredným podnikateľom ako aj začínajúcim firmám.

Príkladom môže byť ekologické zariadenia v celulózke vo Fínsku, vedecké parky v Španielsku, veterné elektrárne v Belgicku či siete širokopásmového internetu v Taliansku.

Investičný plán pomáha aj Slovensku, ktoré vďaka nemu získalo napríklad príspevok na spolufinancovanie výstavby diaľničného obchvatu Bratislavy. Tento projekt je zároveň jedným z prvých, ktorý dokázal skombinovať financovanie z viacerých európskych zdrojov, čo je trend budúcnosti. 

Cez produkty so zárukami EÚ, s celkovým objemom 135 miliónov eur, bude môcť získať výhodnejšie financovanie aj šesťtisíc slovenských firiem a inovatívnych podnikov. Na základe pozitívnych skúseností bude Investičný plán predĺžený do roku 2020 a navýšený až na 500 miliárd eur. 

9. Pokrok pri budovaní jednotného digitálneho trhu

Ako predsednícka krajina Rady EÚ malo Slovensko v uplynulom období príležitosť významne ovplyvniť aj budovanie jednotného digitálneho trhu v Európe. Práve v tomto období sa podarilo schváliť dohodu o odbúravaní bariér pri obchodovaní cez internet bez neodôvodneného geografického blokovania, dohodu o cezhraničnom doručovaní balíkov v elektronickom obchode či dohodu členských krajín o budúcoročnom úplnom odstránení roamingových poplatkov (jún 2017). 

Rovnako sa počas slovenského predsedníctva podarilo schváliť, a to v rekordnom čase dvoch mesiacov od prijatia návrhu Komisiou, aj jednoduché financovanie projektov bezplatného wifi pripojenia na verejných miestach. Do projektu WIFI4EU má byť pripojených až do osemtisíc komunít v Európe, pričom Komisia očakáva približne 50 miliónov prístupov denne pri rýchlosti pripojenia minimálne 30Mbps. 

Významná je aj dohoda o využívaní frekvenčného spektra 700Mhz, ktoré umožní budovanie mobilnej siete 5G.

Slovenské predsedníctvo taktiež dohodlo a schválilo tri dohody ministrov k novému plánu pre eGovernment, ku kybernetickej odolnosti Európy a k podpore využívania digitálnych technológií v rozvojovej politike.

10. Obchodná dohoda s Kanadou 

V októbri sa podarilo podpísať aj dohodu o voľnom obchode s Kanadou, ktorá výrazne zlepší podnikateľské príležitosti európskych spoločností v tejto severoamerickej krajine. 
Rokovania s Kanadou trvali päť rokov a aj napriek viacerým ťažkostiam, akým bolo napríklad blokovanie dohody na poslednú chvíľu belgickým regiónom Valónskom, sa všetky problémy podarilo vyriešiť. Zmluvu ešte musí na jar potvrdiť Európsky parlament a všetky národné parlamenty. 

Európski vyjednávači sú presvedčení, že ide o najlepšiu obchodnú dohodu, akú sme kedy vyjednali. Od prvého dňa jej platnosti prinesie európskym spotrebiteľom a spoločnostiam hmatateľné výhody v podobe úplného odstránenia alebo výrazného zníženia obchodných ciel, ktoré firmám ušetrí približne 500 miliónov eur ročne. Prispeje aj k otvoreniu trhov v oblasti služieb a investícií, zlepší prístup k verejným obstarávaniam, zníži náklady pre podniky a to bez znižovania európskych štandardov.

V mnohých oblastiach môže dohoda s Kanadou slúžiť aj ako vzor pre rokovania s ďalšími krajinami ako sú Japonsko alebo India.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku