Počet návštevníkov:

Flag Counter

Európska únia sa mení, buďme pri tom

Aktuality » Európska únia sa mení, buďme pri tom

ovakia/file/futureofeujpg_skfuture_of_eu.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Keď si v slovenčine zadáte do najznámejšieho internetového prehliadača spojenie Európska únia za menej ako sekundu Vám vyhľadá milióny výsledkov. Aj tento malý pokus ukazuje, ako veľmi je naša každodenná realita prepojená s ďalšími európskymi krajinami.

Viditeľné je to aj v praktickom živote, zdieľame spoločný trh, legislatívu, európske inštitúcie a s väčšinou krajín EÚ i spoločnú menu. Vďaka európskej solidarite sa Slovensko rozvíja rýchlejšie aj cez miliardové investície z eurofondov. Náš úspech je teda významne previazaný aj s tým, ako sa darí celej Únii.

Zložité roky

Nie je pritom tajomstvom, že Únia prežíva v posledných rokoch zrejme najťažšie obdobie vo svojej šesťdesiatročnej histórii. Musíme sa vyrovnávať s následkami hospodárskej krízy, ekonomickými problémami Grécka a ďalších krajín, utečeneckou krízou i teroristickými útokmi. Presne pred rokom tesná väčšina britských voličov rozhodla aj o tom, že EÚ príde o jedného zo svojich členov.

Prieskumy ukazujú, že medzi Európanmi stále prevláda pozitívny vzťah k spoločnému projektu nad negatívnym. Spomínané problémy však jasne naznačili, že Európska únia nie je samozrejmosť a ak chce vyjsť z náročného obdobia posilnená, potrebuje reformy.

Aj preto sa lídri EÚ vlani v septembri na summite v Bratislave dohodli na spustení diskusií o budúcnosti európskeho projektu. Od marca Európska komisia predstavuje diskusné dokumenty o najdôležitejších výzvach pred ktorými EÚ stojí. Posledný, venovaný budúcnosti financovania Únie, predstavila Komisia len pred pár dňami.

Zmeny v tejto oblasti sa môžu významne dotknúť aj Slovenska, ktoré čerpá z európskeho rozpočtu výrazne viac, ako doň prispievame. Rozpočet Únie sa po odchode Spojeného kráľovstva zníži a  tak stojíme pred výzvou, ako za menej peňazí napĺňať čoraz väčšie očakávania ľudí. Či už ide o oblasť zlepšovania kvality života, ochrany hraníc, boja proti terorizmu, pomoci rozvojovým krajinám, ochrany klímy alebo posilňovania konkurencieschopnosti Európy.

Európske scenáre

Základnou otázkou ako sa vyrovnať s novými výzvami pritom zostáva, akú Európsku úniu si ako jej obyvatelia v ďalšom období želáme. Chceme spoločenstvo, ktoré sa obmedzí iba na ochranu jednotného trhu, preferujeme viacrýchlostnú Európu alebo si vyberieme silnejšiu a akčnejšiu Úniu, ktorá dokáže spolupracovať intenzívnejšie ako dnes?

Rovnakú dilemu pritom musíme riešiť aj v ďalších oblastiach. Zoberme si napríklad obrannú politiku. Európske krajiny sa vo väčšine konfliktov snažia angažovať najmä mäkkou silou. Realita nám žiaľ ukazuje, že diplomacia často nestačí.

Neefektívnosť a roztrieštenosť nás už stáli mnoho. Zase použijem príklad obrany - Ozbrojené sily európskych krajín sú vybavené 178 rôznymi zbraňovými systémami, ktorých kompatibilita je dnes výzvou. Len pri bojových tankoch používajú naše armády až 17 rôznych druhov, kým Spojené štáty si úplne vystačia len s jedným modelom.  To, že 22 členských krajín je v NATO, či spoliehanie sa na vojenskú silu iných by nemali slúžiť ako výhovorka proti silnejšej európskej spolupráci.

Sociálna Európa

Viacero scenárov sa rysuje aj v  sociálnej oblasti, ktorú považujú Európania za jednu z najdôležitejších. Aj keď európske štáty poskytujú svojim obyvateľom dlhodobo v porovnaní so zvyškom sveta najvyššiu úroveň sociálnej ochrany, naše systémy budú v blízkom období čeliť vážnym výzvam.

Európa sa stáva suverénne „najstarším“ regiónom na svete, kde sa vekový medián už o pár rokov vyšplhá na 45 rokov. Veľkými zmenami prechádza aj samotný trh práce, keď mnohé profesie zanikajú a nové vznikajú. Veľká časť obyvateľstva na tieto zmeny nie je pripravená, až 46 percent obyvateľov Slovenska napríklad stále nemá ani základné digitálne zručnosti, slovenskí žiaci sa zároveň v medzinárodných porovnávaniach prepadávajú.

Hoci Európska únia v tejto oblasti nemá veľa právomocí, v členských štátoch dlhodobo podporuje úspešné koncepty založené na kombinácii vysokej úrovne sociálnych investícií a ochrany zamestnancov s dôrazom na flexibilitu a produktivitu práce. Dôležitou garanciou je aj európska legislatíva, ktorá pracovníkom v celej EÚ zaručuje právo na platenú dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu pred insolventnosťou zamestnávateľa či pred diskrimináciou na pracovisku.

Aj v tejto oblasti si preto musíme ujasniť, akým smerom sa ďalej uberať. Chceme skôr útlu EÚ, ktorá bude znamenať aj nesúlad pracovných trhov v Európe, alebo naopak silnejšiu Úniu, v ktorej by občania vo všetkých štátoch mali porovnateľné sociálne práva?

Svet sa mení

Pozícia Európy vo svete sa nezadržateľne mení. Kým ešte v roku 1900 predstavovali obyvatelia starého kontinentu štvrtinu svetovej populácie, do roku 2060 nás bude už menej ako päť percent. Do roku 2050 nebude zároveň medzi ôsmimi najsilnejšími ekonomikami sveta už ani jeden európsky štát.

Každá krajina si preto musí zodpovedať otázku, či sa dokáže v meniacom svete úspešnejšie rozvíjať sama alebo ako súčasť silnejšieho spoločenstva. Alebo či zostať iba pri niektorých výhodách spoločného členstva, kým iných sa vzdať a pokúsiť sa čeliť množiacim sa výzvam osve.

Či sa už rozhodneme tak alebo onak, dôležitejšie ako počet záznamov o Európskej únii v internetovom prehliadači bude nepochybne to, o akej spoločnosti budú tieto záznamy prevažne vypovedať. Som presvedčený, že v záujme nás všetkých je, aby išlo o spoločenstvo, ktorý dokáže svojim obyvateľom zaručiť zvyšovanie kvality života, odstraňovať zbytočné prekážky, vytvárať nové príležitostí a dôsledne chrániť naše záujmy.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol zverejnený v denníku SME v piatok 07. júla 2017.