Počet návštevníkov:

Flag Counter

Naspäť do budúcnosti alebo ako previesť kontinent do nového zajtrajška

Aktuality » Naspäť do budúcnosti alebo ako previesť kontinent do nového zajtrajška

Obnova dôvery v európsky projekt má však ešte aspoň dva ďalšie dôvody. Po prvé ide o to, že pozitívny program EÚ prináša výsledky. Eurozóna aj celá EÚ nedávno zaznamenali najvyššiu mieru zamestnanosti v dejinách. Tok investícií sa zintenzívňuje a hospodárstvo má rásť dvakrát rýchlejšie ako v USA. Po druhé, Európa mala šťastie na politických lídrov, ktorí v niekoľkých krajinách nedali vo voľbách šancu populistom, ale sebavedomo sa postavili za demokraciu, reformy a v neposlednom rade za Európu. Podporovali ich pokrokové občianske hnutia ako napríklad Pulse of Europe, ktoré sa prihovárali za Európu na celom kontinente.

Ale vráťme sa v čase do septembra 2016, keď predseda Komisie Juncker vo výročnom prejave o stave Únie ohlásil vydanie tzv. Bielej knihy o budúcnosti Európy. Keďže od osudovej voľby Spojeného kráľovstva vtedy uplynuli len tri mesiace, považovalo sa to za odvážny krok. Berúc do úvahy, že Európa sa ocitla na zostupnej špirále, mnohí videli tento krok ako odsúdený na neúspech. V marci 2017 Spojené kráľovstvo aktivovalo článok 50 a vykročilo smerom von z Európskej únie. Len pár dní po tom vyšla Biela kniha, ktorej sa podarilo upriamiť pozornosť na plány spoločnej budúcnosti zvyšných členov. Preto sa je často hovorí „rodný list EÚ 27“.

Oživenie pokračuje a zdá sa, že populizmus je nateraz odsunutý na okraj. Diskusia o budúcnosti Európy by preto dnes mala maximálne využiť obdobie novej nádeje. Skúsenosť nás naučila, že to najhoršie, čo sa dá v čase obnovenej dôvery spraviť, je odďaľovať riešenie a nič nezmeniť. Európania v súčasnosti vzbudzujú silný dojem, že sú pripravení investovať do spoločného projektu – najmä potom, ako mohli nahliadnuť na možné alternatívy. Mnohé členské štáty, a nielen tie, si uvedomujú, že rozklad, neliberálna demokracia a populizmus nie sú len prázdne neškodné reči. Naopak, majú veľký ničivý potenciál pre demokratické tradície, slobodu a toleranciu, ktoré sa tak zdĺhavo budovali posledné desaťročia a ktoré mnohí považovali za samozrejmosť.

To v žiadnom prípade neznamená, že Európa by sa nemala zmeniť. Brexit a prezident Trump v nás dnes možno znova vyvolali pocit spolupatričnosti. Európa však bude dlhodobo prospievať, len ak sa opäť stane životaschopným a legitímnym projektom.

Biela kniha má dve rovnako dôležité časti. Jedna sa orientuje na dlhodobé trendy, ktoré ovplyvnia európsku budúcnosť – či už technologický vývoj, mobilitu alebo túžbu po bezpečnosti voči novým hrozbám. Druhá predkladá päť scenárov, kde sa môže Európa ocitnúť v roku 2025. Komisia výnimočne nepredložila jediný náčrt preferovaného postupu, ako to robila predtým. Čiastočne za to môže fakt, že Biela kniha vyšla v čase, keď vo viacerých európskych krajinách vrcholila volebná sezóna. Ale zároveň sme absolútne presvedčení, že Európa stojí pred niekoľkými základnými politickými rozhodnutiami o osude nášho zjednocovania, ktoré nemožno obísť ani riešiť za zatvorenými dverami. Komisia nemá patent na poznanie, ktorá cesta dopredu nám prinesie najviac. Mali by sme hľadať nové spôsoby, ako do celoeurópskej debaty zapojiť občanov a postarať sa, aby ich hlas zavážil.

Na povzbudenie tohto procesu sprevádza Bielu knihu niekoľko diskusných dokumentov o zásadných otázkach budúcnosti Európy. Či už ide o sociálny rozmer, globalizáciu a obranu alebo o budúcnosť hospodárskej a menovej únie a financií EÚ, je zrejmé, že Európa sa v roku 2025 môže ocitnúť na rôznych miestach. Potrebujeme širšie rozdiskutovať a lepšie pochopiť možnosti, ktoré máme na výber, a s nimi spojené kompromisy. Predložené scenáre pomohli prekonať často triviálne čiernobiele debaty o tom, či ste za alebo proti Európe, či jej chcete menej alebo viac. Päť rôznych scenárov prinieslo do diškurzu viac odtieňov a už teraz skvalitnilo diskusie o tom, čo chcú EÚ 27 spolu (alebo aj samostatne) v najbližších rokoch dosiahnuť.

Samozrejme, že úvahy získajú hodnotu, len ak nájdu vyjadrenie v konkrétnych rozhodnutiach. A tento moment sa blíži. Komisia nemá predpovedať, aké politické smerovanie si lídri EÚ vyberú ani kam sa prikloní verejná mienka. V najbližších mesiacoch by sme sa chceli zamerať na dve stránky veci. Predstavíme podrobnejšie verzie piatich scenárov budúcnosti Európy, kde bude konkrétne vysvetlené, čo by ten-ktorý znamenal a ako by sa dal dosiahnuť. Opäť to urobíme nestranne bez toho, aby sme vyzdvihovali alebo zatracovali ktorýkoľvek z možných výsledkov. Potom predstavíme spôsob, akým sa dá európska odvaha vykročiť do neznáma využiť na zlepšenie prípravy politík na dlhodobé výzvy, aby sme zase nemuseli hasiť krízy, ktoré sa mohli a mali predvídať.

Predseda Juncker v septembri využije príležitosť a spolu s prejavom o stave Únie prednesie ďalšie iniciatívy, ktoré nadviažu na proces spustený Bielou knihou. Komisia mieni v plnej miere využiť svoje právo predkladať návrhy, keďže si je vedomá pokušenia zachovať status quo a pokračovať ako doteraz. To by bolo hlboké nepochopenie nálad vo verejnosti a v príkrom rozpore so záujmami Európskej únie. Informovaná celoeurópska verejná debata o budúcnosti nie je len zdravým demokratickým prejavom, ale aj spôsob, ako zahnať démonov rozkladu a populizmu.

Autormi článku sú riaditeľka- Ann Mettler a zástupca riaditeľky- Paweł Świeboda Európskeho centra politickej stratégie. V článku sú vyjadrené názory autorov, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi Európskej komisie.

Komentár bol zverejnený v denníku Pravda v stredu 5. júla 2017.