Počet návštevníkov:

Flag Counter

Nenechajme Európu napospas populistom

Aktuality » Nenechajme Európu napospas populistom

V tejto chvíli nám nezostáva iné, ako rozhodnutie britských voličov rešpektovať a dúfať, že sa obom stranám podarí vyrokovať takú dohodu, na ktorú nedoplatia obyvatelia európskej dvadsaťsedmičky ani Británie. 

Pred krajinami EÚ však v najbližšom období stojí ešte dôležitejšia výzva. Nie je ňou nič menšie, ako hľadanie spoločenskej zhody o ďalšom fungovaní Únie. Počas 60 rokov, ktoré uplynuli od založenia Európskeho hospodárskeho spoločenstva, sme dosiahli veľa úspechov od nebývalého ekonomického rastu, cez zrušenie hraníc, až po vytvorenie spoločnej meny. Najmä v posledných rokoch sme však spolu prežili aj viacero kríz, ktoré vystavili ideu jednotnej Európy pochybnostiam.  

Od uhoriek k faktom

Reakciou na tento vývoj bolo predstavenie Bielej knihy o budúcnosti Európy, v ktorej Európska komisia minulý mesiac načrtla päť rôznych scenárov ďalšieho fungovania. Od možnosti, že sa ďalej dohodnúť nevieme a našu spoluprácu obmedzíme iba na spoločný trh, cez pokračovanie v súčasnom smerovaní založenom na kompromisoch, až po silne integrovanú Európu.

Som rád, že aj na Slovensku sa diskusia o budúcnosti EÚ začína posúvať od hlúpych bájok o zakrivených uhorkách a zavádzajúcich tvrdení o tom ako nás ohrozujú energeticky efektívnejšie vysávače k vecnejším argumentom. To, akým smerom sa Únia bude ďalej uberať, totiž výrazne ovplyvní aj život na Slovensku.

Dôsledky európskych prínosov, ako sú voľný trh a voľný pohyb osôb, spoločná mena či podpora investícií z európskych fondov, už roky pociťujeme aj v každodennom živote. Stačí si porovnať našu životnú úroveň s inými postsocialistickými krajinami, ktorým sa do Únie dostať nepodarilo.

Dobrým príkladom je jednotný trh. Až 85 percent slovenského exportu smeruje do krajín Únie, spoločné pravidlá odbúravajúce clá, byrokraciu či hranice sú preto pre nás životne dôležité. V EÚ študujú, pracujú a podnikajú aj státisíce Slovákov. Aby sme však mohli tieto výhody využívať, nevyhnutné sú aj spoločné európske pravidlá.

Rozporné očakávania

K diskusii o budúcnosti EÚ je preto potrebné pristupovať realisticky. Nie je predsa možné, aby sme z od EÚ očakávali len výhody, ale neboli ochotní pomôcť iným, keď majú ťažkosti. Alebo nemať žiadne európske regulácie, no vyvážať naše výrobky do celej EÚ bez obmedzení a administratívnych bariér, či očakávať plnú ochranu spotrebiteľských práv v celej Únii.

Pri návrhoch na návrat právomocí na národnú úroveň je treba myslieť aj na dôsledky. Napríklad na zrušenie európskeho systému podpory poľnohospodárstva by najviac doplatili práve krajiny ako Slovensko. Treba si uvedomiť, že hoci u nás vzniká len pol percenta európskej poľnohospodárskej produkcie, na túto oblasť k nám smeruje až jedno percento európskych dotácií. Tieto peniaze idú aj na podporu mladých farmárov, lokálne produkty, ekologické poľnohospodárstvo či znevýhodnené oblasti.

Ďalším problémom, s ktorým sa v diskusiách o budúcnosti EÚ opakovane stretávame, sú rozporuplné očakávania. Časť kritikov sa na jednej strane dožaduje menších regulácií, no keď vznikne problém, na ktorý doplácame aj my, ihneď sa vynára aj volanie po väčšej aktivite Európskej komisie. Príkladom je emisný škandál automobilky Volkswagen, keď Komisia na rozdiel od USA nemôže iniciovať kompenzácie pre poškodených európskych spotrebiteľov. Podobne je to v prípade nedávneho medializovaného problému dvojakej kvality potravín.

Britské poučenie

Diskusiu jednoznačne potrebujeme. Už len na to, aby sme si sami ozrejmili, ako EÚ funguje, aké má právomoci a čo nám prináša. V niektorých oblastiach ide naozaj o silné kompetencie ako napríklad v obchodnej politike, kde je EÚ svetovým lídrom. V ďalších sférach, ako sú regionálna politika či vnútorný trh, sú právomoci medzi Úniou a národnými krajinami zdieľané.

Sú však aj oblasti ako vzdelávanie, súdnictvo či zdravotníctvo, kde EÚ nemá žiadne právomoci a plní len podpornú funkciu. Ak by sme odstránili aj túto spoluprácu, tak napríklad vo vzdelávaní by sme prišli o výmeny študentov cez Erasmus, vzájomné uznávanie kvalifikácií či podporu do vzdelávacieho systému.

Východisková pozícia pre diskusiu o budúcnosti EÚ nie je jednoduchá. Nikdy nebude možné uspokojiť všetkých, prvoradou povinnosťou národných i európskych politikov však musí byť hľadanie možností, ako pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí zabezpečiť lepšiu budúcnosť, poskytnúť im viac ochrany, bezpečnosti a prosperity.

Ak bol Brexit na niečo dobrý, tak aspoň na to, aby nám ukázal, kam môže vyústiť kampaň založená na populizme, polopravdách či klamstvách. Európska únia odchodom Británie nezanikne. Pozícia oboch sa však bezpochyby oslabí. Odpoveďou Európy preto nesmie byť odovzdávanie spoločného projektu populistom ani neproduktívne sebabičovanie, ale posilňovanie jej pozitív a zároveň tak aj našej odolnosti. 

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny 6.4.2017.