Počet návštevníkov:

Flag Counter

Obchodné dohody potrebujeme

Archív » rok 2016 » Obchodné dohody potrebujeme

03.10.2016

Ak chce Európa v dnešnom globalizovanom svete obstáť, potrebuje pri obchodovaní so svetom odstrániť zbytočné prekážky a zároveň posilniť ochranu svojich spotrebiteľov a firiem. Dosiahnuť to môžeme aj vďaka vybalansovaným obchodným dohodám s ďalšími ekonomickými veľmocami.

Komentár Dušana Chreneka

NO CETA, NO TTIP. Aj transparenty s takýmito nápismi vítali ministrov hospodárstva členských krajín Európskej únie, ktorí prišli minulý piatok rokovať do Bratislavy. Hoci tieto slová stále zrejme mnohým Slovákom veľa nepovedia, aj u nás ich počuť stále hlasnejšie. CETA je skratka pre obchodnú dohodu s Kanadou a TTIP je skratka pre obchodnú dohodu medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými. V spojení s anglickým „nie“ ide o heslá symbolizujúce odmietanie obchodných dohôd Európy s ďalšími významnými ekonomikami sveta.

Na jednej strane som rád, že sa o dohodách, ktoré môžu výrazne ovplyvniť naše životy, konečne živšie diskutuje aj u nás. Na druhej strane ma znepokojuje, ak je tón týchto diskusií určovaný najmä na základe nepravdivých mýtov a iracionálneho strašenia.

Určite by sa mi nepáčilo, ak by európsky trh zaplavilo hormonálne upravené hovädzie mäso alebo by došlo k posilňovaniu nadnárodných korporácií na úkor bežných ľudí. Hrozia nám však skutočne takéto čierne scenáre, ak obchodné dohody s USA, Kanadou, Japonskom či Indiou prijmeme?

Ekonomická realita

V prvom rade treba povedať, že ak chce EÚ prosperovať aj v čoraz globalizovanejšom svete, obchodné dohody jednoducho potrebuje. EÚ je obchodná veľmoc, viac vyváža ako dováža a jej prosperita je založená aj na obchode. V EÚ je dnes 31 miliónov pracovných miest, ktoré závisia od obchodu s inými krajinami. To je takmer o štyridsať percent viac ako v roku 1995. Viac ako 80 percent tovarov dovážaných do EÚ naše firmy používajú na výrobu ďalších produktov alebo poskytovanie ďalších služieb. Nehovoriac o siedmich miliónoch Európanov pracujúcich vo firemných centrálach mimo Únie.

Slovensko je pritom ukážkovým príkladom novej ekonomickej reality. Viac ako 300-tisíc pracovných príležitostí u nás závisí od exportu mimo EÚ a takmer 40 percent z nich jestvuje vďaka výrobkom, ktoré opúšťajú EÚ po spracovaní v niektorej z ďalších krajín EÚ.

Druhou dôležitou informáciou je, že dohoda s USA zatiaľ nie je dohodnutá. Hoci obe strany rokujú o podmienkach zmluvy už tri roky, stále riešime viaceré sporné otázky. Nieto divu, ide o najväčšiu obchodnú dohodu v histórii.

Podstatné je, že Európa ani pri ďalších rokovaniach neuhne zo svojich vysokých štandardov a hodnôt. Tie totiž pre nás nekončia za európskymi hranicami a ľudské a zamestnanecké práva, ochrana životného prostredia či solidarita s chudobnejšími zostanú súčasťou našej obchodnej i zahraničnej politiky. Strašiť dnes preto záplavou geneticky modifikovaných potravín či hydinou čistenou chlórom naozaj nie je na mieste.

Pripomínam, že znenie dohody budú musieť schváliť všetky členské krajiny EÚ. A určite nimi neprejdú podmienky odporujúce záujmom európskych voličov. Neprejdú ani cez európskych vyjednávačov, ktorí majú mantinely vo vyjednávaniach nastavené práve mandátom od členských krajín.

Kanada na dosah

Kým s americkými partnermi nás ešte zrejme čakajú dlhé vyjednávania, iná situácia je pri dohode medzi EÚ a Kanadou. Podmienky vzájomného obchodovania sa k spokojnosti oboch strán podarilo dohodnúť už dávnejšie a dohoda už čaká iba na odobrenie jednotlivými krajinami.

Európski vyjednávači sú presvedčení, že ide o najlepšiu obchodnú dohodu, akú sme kedy vyjednali. Nielenže od prvého dňa jej platnosti dôjde k zrušeniu viac ako 98 percent ciel, čo znamená úsporu až 400 miliónov eur ročne, ale našim firmám a farmárom otvorí aj priestor pre jednoduchšie obchodovanie na kanadskom trhu. A to pri rešpektovaní všetkých našich štandardov.

Napriek tomu i túto dohodu sprevádzajú viaceré mystifikácie. Keďže Kanada, ktorá s Európu zdieľa spoločné hodnoty, nemala problém s väčšinou našich kľúčových požiadaviek, kritici dohody najčastejšie operujú nízkou transparentnosťou a zapojením ľudí do procesu.

V tomto prípade však ide naozaj o preukázateľný nezmysel. Rokovania boli podrobené verejnej kontrole a plná verzia zmluvy je zverejnená na internete už dva roky. Od tohto leta navyše aj vo všetkých jazykoch členských krajín EÚ a ktokoľvek môže reálne posúdiť, čo dohoda Európanom prináša.

Pozitívny precedens

Je normálne, že existujú obavy z dopadov nových dohôd, pretože zasiahnu a čiastočne i zmenia viaceré sektory. Najlepšou odpoveďou na šíriaci sa strach sú však naše skúsenosti.

EÚ už v roku 2011 uzatvorila obdobnú dohodu s Južnou Kóreou, ktorú tiež sprevádzali obavy. Výsledok však napokon jasne prevýšil očakávania, dohoda značne zvýšila vzájomný obchod medzi oboma ekonomikami a otvorila významný trh aj pre európske poľnohospodárske produkty.

Vývoz z krajín EÚ do Južnej Kórey stúpol od prijatia dohody o 55 percent a európske spoločnosti len na clách ušetrili 2,8 miliardy eur. Vzájomný obchod s tovarom od roku 2011 neustále rastie a vlani dosiahol rekordnú úroveň cez 90 miliárd eur.

Aj v tomto prípade je Slovensko výborným príkladom. Takmer deväť desiatok kórejských spoločností už u nás preinvestovalo dve miliardy eur a zamestnali takmer 18-tisíc pracovníkov. Južná Kórea sa aj vďaka zrušeným clám a zjednoteným pravidlám stala šiestym najväčším investorom na Slovensku.

Nechcem tým povedať, že akákoľvek kritika dohôd je nenáležitá. Práve naopak, živá a korektná diskusia je pre európsku demokraciu i pre konkrétne opatrenia veľkým prínosom. Na rozdiel od zavádzania a neodôvodneného šírenia paniky.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený na portáli Aktuality.sk 27.9.2016