Počet návštevníkov:

Flag Counter

Prebuďme e-Slovensko

Aktuality » Prebuďme e-Slovensko

Vedeli ste, že v jednej z krajín európskej dvadsaťsedmičky si každý týždeň požiada o pobyt až 50 britských podnikateľov, ktorí si tak po Brexite chcú poistiť prístup na jednotný európsky trh? Tou krajinou je drobné Estónsko so zhruba 1,3 miliónmi obyvateľov, ktoré sa cieľavedomým úsilím za posledné desaťročie vypracovalo na európskeho digitálneho tigra. Aj pobyt, ktorý Britom ponúka, je vlastne e-pobyt umožňujúci cez Estónsko na diaľku podnikať v Európskej únii.

Nie je preto prekvapeným, že kľúčovou akciou aktuálneho estónskeho predsedníctva v Rade Európy sa stal Digitálny samit, ktorý sa uskutočnil minulý piatok. . Európski lídri v Talline diskutovali o témach ako dobudovanie jednotného európskeho digitálneho trhu, kybernetická bezpečnosť, digitalizácia verejnej správy, šírenie rýchleho internetu do všetkých európskych regiónov či zvyšovanie digitálnej gramotnosti obyvateľov.

V čase, keď na mnohých miestach EÚ stále doznievajú dôsledky hospodárskej krízy, sa môže zdať, že ide o salónne debaty. Opak je však pravdou.  Napriek tomu, že voľný pohyb tovaru a služieb patrí medzi najciteľnejšie výhody EÚ, cezhraničný online obchod sa v mnohých oblastiach stále riadi 28 odlišnými národnými pravidlami. Ich zjednotenie pritom môže do európskej ekonomiky priniesť až 415 miliárd eur ročne.

Pracovný trh v otrasoch

Spoločný digitálny trh je dôležitý aj preto, aby EÚ dokázala naplno využiť svoj digitálny potenciál a udržala si vo svete konkurenčnú výhodu. Okrem rozvoja moderných technológií prinesie ľuďom aj jednoduchšie surfovanie na internete, online nakupovanie, podnikanie či vzdelávanie sa a to bez ohľadu na národne hranice európskych štátov. Európski spotrebitelia tak už nebudú vystavovaní situáciám, keď si cez internetový obchod so sídlom v inej časti EÚ vybrali lacnejší tovar, no namiesto nákupu sa dočkali presmerovania na domáci drahší portál.

V čase, keď sa digitálne technológie rozvíjajú rýchlejšie, než to dokážeme vnímať, si treba pripomenúť aj ďalšie prognózy. V krátkom čase si až takmer 90 percent pracovných miest bude vyžadovať aspoň základný stupeň digitálnych zručností. V EÚ pritom stále nemá základne IT zručnosti až 44 percent obyvateľov, na Slovensku je to ešte o percento viac.

V najbližších dvadsiatich rokoch prejde navyše podľa odhadov až päťdesiat percent profesií procesom automatizácie. Táto zmena prinesie aj zánik mnohých pracovných pozícií ako ich poznáme dnes, na druhej strane však prinesie aj vznik úplne nových. Každé miesto v IT sektore má potenciál vytvoriť tri ďalšie v iných oblastiach.

Virtuálna bezpečnosť

Dôležitým pre plné využitie technologickej revolúcie je využívanie frekvenčného spektra, ktoré umožní budovanie piatej generácie mobilnej siete 5G. Vďaka nej budeme sťahovať a odosielať dáta nebývalou rýchlosťou a to aj počas cestovania po diaľniciach či železniciach.

Na nástup novej technológie však musíme byť pripravení. Keď do Európy dorazila technológia 4G, ukázalo sa, že na plné využitie jej potenciálu potrebujeme roky. V pokrytí územia 4G sieťou sme za krajinami ako Južná Kórea, Japonsko alebo Čína výrazne zaostali. Tentokrát členské krajiny opäť váhajú so schválením dohody o využívaní frekvenčného spektra čo môže oslabiť konkurencieschopnosť Európy.  

Rastúce využívanie informačných technológií musí byť sprevádzané aj silnými opatreniami v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Väčšina Európanov verí prínosu digitálnych technológií, no zároveň sa obáva i možného kybernetického útoku. Aj preto Komisia navrhla zriadiť Európsku agentúru pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá má jednotlivcom, podnikom i inštitúciám pomáhať brániť sa pred rôznymi typmi ohrozenia.

Poučme sa z chýb

Dôležitou súčasťou digitálnej agendy sú i nové pravidlá o ochrane osobných údajov, ktoré vstúpia do platnosti v máji budúceho roku. Dotiahnuť potrebujeme aj férové zdanenie on-line firiem, aby neprichádzalo k daňovým únikom a firmy platili dane tam, kde produkujú zisk.

Spoločné európske riešenia v digitálnej oblasti sú špeciálne dôležité pre krajiny ako Slovensko. Treba si priznať, že od Estónska, kde sa cez internet už aj volí, sme v tejto sfére stále na míle ďaleko a o spolupráci štátu s IT sektorom sa u nás často hovorí najmä v súvislosti s rôznymi škandálmi.

O to viac je dôležité, aby sme sa konečne naplno chopili príležitosti, ktorú nám EÚ ponúka. Len na informatizáciu spoločnosti môžeme získať do roku 2020 vyše 800 miliónov eur a bude škoda, ak ich nevyužijeme naplno. Pomocnú ruku poskytujú aj viaceré celoeurópske programy. Vyvarovať by sme sa však mali praxe z minulosti, keď boli projekty často pripravené neskoro a niektoré nie sú dokončené alebo poriadne nefungujú dodnes (eHealth, digitálny kataster).

Európske e-Slovensko

Som preto mimoriadne rád, že už aj na Slovensku začala pred pár dňami pôsobiť Digitálna koalícia,  ktorá združuje 21 partnerov zo štátnej správy, univerzít, vzdelávacích inštitúcií a podnikateľského sektora. Jej hlavnou úlohou je pomôcť krajine, firmám i jednotlivcom lepšie sa pripraviť na novú digitálnu éru.

Aktívnym členom koalície je aj Zastúpenie Komisie na Slovensku. Sústredíme sa predovšetkým na vzdelávacie projekty ako napríklad „Aj Ty v IT“, ktorý pomáha do prevažne mužského sveta informačných technológií preraziť aj dievčatám. A tých je na Slovensku najmenej v EÚ, necelých 10 percent. Prínos si sľubujeme aj od IT Akadémie, na ktorú pôjde z EÚ fondov viac ako 20 miliónov eur. Pomôže vyškoliť približne 33-tisíc žiakov základných a stredných škôl, tritisíc vysokoškolákov, ale aj učiteľov.  IT špecialisti zas cez celoeurópsky projekt, inšpirovaný najúspešnejším európskym programom Erasmus, získajú možnosť stážovať v špičkových európskych firmách.

Áno, Slovensko nie je Japonsko a ani Estónsko, zaspať ďalší nástup digitálnych technológii by sme však riskovať nemali. Musíme investovať do IT infraštruktúry, konečne vymazať biele miesta pri pokrytí širokopásmovým internetom, vylepšiť elektronickú verejnú správu a pripraviť ľudí na novú digitálnu éru. Tieto úlohy sa nám s Európu za chrbtom určite podarí naplniť jednoduchšie.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol zverejnený v Denníku N 2. októbra 2017.