Počet návštevníkov:

Flag Counter

Prízraky z Wannsee ohrozujú Európu

Aktuality » Prízraky z Wannsee ohrozujú Európu

Závery tohto stretnutia neznamenali začiatok vyvražďovania židov v Európe. K tomu už na území okupovanom nacistickým Nemeckom dochádzalo prinajmenšom pol roka. Na konferencii vo Wannsee sa však jednotlivé úrady dohodli na koordinovanom postupe. Likvidovanie nepohodlných sa stalo systematickou politikou štátu.

Práve dnes si pripomíname aj iný dôležitý dátum spojený s druhou svetovou vojnou. Presne tri roky a jeden týždeň od konferencie vo Wannsee dorazila Červená armáda do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. Našli v ňom posledných pár tisíc preživších i stovky nepochovaných tiel. Za toto pomerne krátke obdobie sa nacistickým úradníkom a ozbrojeným zložkám podarilo spečatiť osudy miliónov židov, ale aj politických oponentov, fyzicky a duševne chorých ľudí, Rómov, homosexuálov či Slovanov.

Zábery z vyhladzovacích táborov, výpovede svedkov i nacistických pohlavárov otriasli ľuďmi po celom svete. Myšlienka zabrániť opakovaniu podobných zverstiev viedla k vytvoreniu Organizácie spojených národov v októbri 1945 i k založeniu Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v roku 1950, ktoré sa stalo základom dnešnej Európskej únie.

Európa odvtedy prešla radikálnymi zmenami. Musela sa vyrovnať s dedičstvom najkrvavejšej vojny v histórii, prekonať rozčesnutie ostatným drôtom a prepracovať sa až k spolku, ktorý sa stal najväčšou svetovou ekonomikou a vplyvnou politickou veľmocou.

Dnes sú však kľúčové európske hodnoty ako sú sloboda, demokracia, solidarita, rovnosť pred zákonom či ľudská dôstojnosť opäť napádané. Do národných parlamentov sa čoraz častejšie presadzujú populistické a extrémistické zoskupenia hlásajúce rýchly proces s neprispôsobivými. Sledovať to môžeme i na Slovensku, vo voľbách uspeli aj politici, ktorí svoju kariéru postavili na štvavých posolstvách voči židom, Rómom, utečencom či ľuďom odlišnej sexuálnej orientácie.

Títo politici a ich nasledovníci sa pritom neraz pri šírení nenávistných názorov zakrývajú zavádzajúcim jazykom i slobodou prejavu. Týmto prístupom by sme sa však nemali dať oklamať. Historici už dávno preukázali, že aj nacisti boli pri pomenovávaní vecí pravým menom veľmi opatrní. Stačí si spomenúť na konferenciu vo Wannsee a jej tému – konečné riešenie židovskej otázky.  

Iste, títo politici, ich rétorika ani ich podporovatelia sa nezrodili len tak z ničoho. Svet i Európa prežívajú komplikované obdobie poznačené ekonomickými problémami, utečeneckou krízou či teroristickými útokmi. Nieto preto divu, že ľudia pociťujú obavy a prahnú po rýchlych a ráznych riešeniach.

Tieto problémy sú naozaj vážne a musíme im venovať náležitú pozornosť. Pod dojmom strachu by sme však nemali zabúdať na našu historickú skúsenosť a na príbeh, ktorý našu civilizáciu formoval. Napríklad na konferenciu vo Wannsee, keď skupinka zväčša vysokoškolsky vzdelaných autorít s koňakom v ruke rozhodla o vyvraždení miliónov ľudí, ktorí vraj ohrozovali našu spoločnosť. O organizácii najväčšej tragédie v európskych dejinách nerozhodli krvilační barbari, sadisti či blázni, ale uhladení politici a úradníci s podporou davu. 

Na nás všetkých dnes záleží, v akej Európe a Slovensku budeme ďalej žiť. Bude to spoločnosť uzavierajúca sa do seba a odmietajúca všetko odlišné, alebo spoločnosť založená na tolerancii a rešpekte voči rozmanitosti? Obe varianty sú možné, je na nás ako sa rozhodneme.

 

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku Pravda 27.1.2017.