Počet návštevníkov:

Flag Counter

Rozprava o stave Únie 2016

Galéria » Rozprava o stave Únie 2016

19.09.2016

Populizmus, nezamestnanosť a sociálna nespravodlivosť patria medzi kľúčové problémy, s ktorými sa EÚ musí vysporiadať, vyhlásil v rámci tohtoročného prejavu o stave Únie predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Lídri politických skupín EP tiež v rámci rozpravy diskutovali o utečeneckej kríze, brexite, boji proti terorizmu a spolu s ďalšími poslancami predstavili svoje vízie riešenia najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov EÚ.

Videozáznamy vystúpení jednotlivých rečníkov môžete zhliadnuť po kliknutí na ich mená.

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na úvod rozpravy vyzdvihol dôležitosť prejavu o stave Únie, ktorý prichádza len dva dni pred samitom v Bratislava a ktorý zaznieva v čase, kedy môžeme byť svedkami zásadných zmien v EÚ.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude JUNCKER na začiatku svojho prejavu pomenoval najväčšie výzvy, pred ktorými v súčasnosti stojí EÚ: fragmentácia, populizmus, nezamestnanosť a sociálna nespravodlivosť. „Populizmus nerieši problémy, vytvára ich,‟ zdôraznil. V súvislosti s brexitom vyhlásil: „Rešpektujeme a ľutujeme rozhodnutie Spojeného kráľovstva, EÚ ako taká však nie je ohrozená (...) Boli by sme radi, ak by bola žiadosť o vystúpenie z EÚ podaná čím skôr.‟ Poznamenal tiež, že súčasťou nových vzťahov so Spojeným kráľovstvom nebude „à la carte‟ prístup k jednotnému trhu Únie.

Jean-Claude Juncker sa tiež dotkol ďalších výziev, s ktorými sa bude musieť EÚ popasovať: urýchlená ratifikácia parížskej klimatickej dohody, ďalšie dohody o voľnom obchode s tretími krajinami - ako napríklad CETA, ochrana osobných údajov, boj proti daňovým únikom, vybudovanie kapitálovej únie, rozšírenie prístupu k vysokorýchlostnému internetu a viac investícií podporujúcich vytváranie pracovných miest. Predseda EK zároveň oznámil zdvojnásobnenie objemu financií, ktoré má k dispozícii Európsky fond pre strategické investície.

V súvislosti s utečeneckou krízou Jean-Claude Juncker uviedol: „Začíname vidieť solidaritu, potrebujem jej však oveľa viac‟ a navrhol vytvorenie zborov solidarity EÚ a nový investičný plán pre Afriku. V súvislosti s bojom proti terorizmu predseda EK zdôraznil potrebu zintenzívnenia výmeny informácii medzi policajnými orgánmi v členských štátoch a posilnenia Europolu. Prišiel tiež s návrhom na vytvorenie Európskeho obranného fondu. 

Lídri politických skupín 

Predseda poslaneckého klubu EPP Manfred WEBER (DE) poukázal na proeurópske názory mnohých mladých Európanov, ktorí v lete precestovali Európu s lístkom Interrail. „Pre mladých Európanov znamená Európa lepšiu budúcnosť, ‟ uviedol. Poznamenal tiež, že „Turecko je dôležitým partnerom, nemôže sa však stať plnoprávnym členom EÚ.‟ Na záver vyhlásil, že „obyvatelia Európy nechcú rozdelenú Európu, chcú riešenia.‟

Predseda skupiny S&D Gianni PITTELLA (IT) poďakoval šéfovi Európskej komisie za pozitívnu odozvu voči návrhom sociálnych demokratov v súvislosti s udržateľným rastom, investičným plánom, tvorbou pracovných miest a bojom proti daňovým únikom. V súvislosti s prejavom predsedu EK, ktorý označil za zodpovedný, privítal väčšiu flexibilitu a menší dôraz na úsporné opatrenia. Na margo brexitu líder S&D uviedol, že britská premiérka Theresa May drží Úniu už tri mesiace v patovej situácii a zdôraznil, že EÚ musí na túto situáciu zareagovať.

Podľa lídra skupiny ECR Syeda KAMALLA (UK) „viac Európy, väčšia vojenská integrácia a ďalšie dlhy‟ vzdialili občanov od Únie. „Ignorovanie legitímnych obáv občanov nasmeruje voličov k radikálnym politickým silám,‟ varoval zdôrazňujúc, že „EÚ by toho mohla robiť menej ale lepšie,‟ napríklad „reagovať na nové signály, zaviesť zmysluplné reformy, ktoré by nám pomohli stať sa konkurencieschopnejšími a našim občanov priniesli príležitosti v globalizovanom svete.‟

Predseda skupiny ALDE Guy VERHOFSTADT (BE) poukázal na generačný rozkol v otázke Európy, ktorú mnohí mladší obyvatelia Únie podporujú, no voči ktorej je časť starších občanov skeptickejšia. „Populisti kážu falošnú predstavu bezpečnosti, podľa ktorej vystavaním múrov a plotov vyriešime všetky problémy, ako však zastavíte klimatické zmeny či udržíte teroristov za hranicami? Plotmi alebo európskymi politikami?‟ pýtal sa v rámci rozpravy. „Európa je liekom na rakovinu nacionalizmu,‟ poznamenal a vyhlásil, že brexit je pre Európu príležitosťou.

„Sú to vždy plecia občanov, ktoré nesú dlhy,‟ uviedla predsedníčka skupiny GUE/NGL Gabriele ZIMMER(DE). „Neustále hovoríme o flexibilite a pracovných miestach, ako tomu však majú veriť občania?‟ opýtala sa. Podľa nej by sa prioritou Únie malo stať zaistenie „riadnych pracovných miest a riadneho miesta na život,‟ a väčšia demokratizácia EÚ.

Spolupredsedníčka skupiny Zelení/EFA Rebecca HARMS (DE) zdôraznila, že EÚ je odpoveďou v neistých časoch globalizácie, a vyzvala na prijatie nových opatrení, vďaka ktorým by občania nadobudli „novú dôveru v spoločnú európsku cestu.‟ Vystúpila tiež s požiadavkou na ustanovenie klimatickej únie a urýchlenú ratifikáciu parížskej klimatickej dohody.

Líder skupiny EFDD Nigel FARAGE (UK) opätovne vyjadril svoje potešenie nad výsledkom britského referenda. „Nezastavíte krajiny v strednej a východnej Európe, ktoré hovoria nie utečeneckej politike pani Merkel,‟ vyhlásil predpovedajúc nárast opozičných strán v Európe a ďalšie referendá v členských štátoch EÚ.

Podľa spolupredsedníčky skupiny ENF Marine LE PEN (FR) bol prejav Jeana-Clauda Junckera fádny a predznamenávajúci zlyhanie, „v podstate akoby išlo o pohreb EÚ.‟ Podľa jej slov „brexit naozaj prelomil tabu, ukázal, že je možné opustiť EÚ a byť na tom lepšie.‟ V odpovedi na otázku z pléna potvrdila, že v prípade zvolenia za prezidentku Francúzska v roku 2017 by navrhla referendum o frexite.

Nezaradená poslankyňa Diane DODDS (UK) vyjadrila nádej, že po brexite si „EÚ a Spojené kráľovstvo zadefinujú a vybudujú nové vzájomne prínosné vzťahy.‟

 

Slovenské predsedníctvo

Európska únia čelí v súčasnosti bezprecedentným výzvam, v prvom rade sa však musí popasovať s neistotou, zdôraznil vo svojom príhovore v mene slovenského predsedníctva štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Samit v Bratislave dňa 16. septembra bude podľa jeho slov „príležitosťou na úprimnú a otvorenú diskusiu‟ o smerovaní Únie po výsledkoch britského referenda a „naštartovaním procesu,‟ v rámci ktorého by členské štáty mali nájsť „spoločnú reč‟ v otázkach migrácie, ako aj vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.

Záverečné slovo predsedu EK

Jean-Claude Juncker vo svojej reakcii na otázky a odporúčania poslancov uviedol, že s Tureckom prebiehajú intenzívne rokovania o liberalizácii vízového režimu, no na ich ukončenie je potrebné, aby Ankara splnila všetky podmienky. Tie súvisia okrem iného s tureckou protiteroristickou legislatívou, ktorá musí prejsť zmenami.

Predseda EK tiež podporil poslancov v snahe o posilnenie sociálnych práv občanov EÚ. Vo veci ďalšieho postupu prebiehajú momentálne zo strany Komisie konzultácie.

Reakcie slovenských poslancov

„Na jednej strane nás čakajú veľké projekty, ako sú investície do inovácií, malého a stredného podnikania a dôležité obchodné zmluvy, na strane druhej potreba väčšej spolupráce tajných služieb a armád pre udržanie našej bezpečnosti. Tieto výzvy môžeme zvládnuť len v celoeurópskej jednote a konsenze,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).

 Videozáznamy vyhlásení jednotlivých rečníkov sú k dispozícii tu.