Počet návštevníkov:

Flag Counter

Sociálna Európa je šanca pre Slovensko

Aktuality » Sociálna Európa je šanca pre Slovensko

2.5.2017

Slovensko zaznamenalo nebývalý ekonomický rozmach, hrubý domáci produkt na obyvateľa stúpol z 55 percent priemeru EÚ na dnešných 77 percent a životná úroveň obyvateľov tak citeľne vzrástla. Takmer dvadsaťpercentná nezamestnanosť z prelomu tisícročí klesla na menej ako polovicu, naši ľudia získali právo cestovať, študovať i pracovať v ostatných členských krajinách bez obmedzení. Do krajiny začali prúdiť miliardy z európskeho rozpočtu, vstupom do Schengenského priestoru a eurozóny symbolicky padli hranice.

Slovensko, ktoré ešte pred 28 rokmi bolo pod komunistickou diktatúrou a v 90. rokoch bolo označované za čiernu dieru Európy, pôsobí pre mnohých pozorovateľov ako skutočne úspešný príbeh.

Dramatické zmeny

Naša krajina rastie aj doslovne. Ku koncu roka 2016 malo Slovensko 5 435 343 obyvateľov, na našom území ešte nikdy nežilo toľko obyvateľov. Len za posledných 20 rokov nám pribudlo vyše 67-tisíc ľudí, čo je približne veľkosť krajskej Trnavy.

Zastavme sa však na chvíľu práve pri tejto priaznivej štatistike. Veľmi dobre totiž ilustruje, ako môžu byť niektoré trendy vrtkavé. Demografi už roky upozorňujú, že by sme sa mali pripraviť na zvrat, keď sa Slovensko pomerne rýchlo z krajiny s jednou z najmladších populácií zaradí medzi krajiny s najstarším obyvateľstvom v Únii. Počet obyvateľov Slovenska začne už o pár rokov klesať a do roku 2080 môžeme prísť podľa prognóz až o 30 percent populácie. Klesajúca pôrodnosť v kombinácii s výrazným starnutím obyvateľstva žiaľ znamenajú, že náš sociálny systém čaká veľký nápor.

Nepriaznivý demografický vývoj pritom zďaleka nie je jediným úskalím, s ktorým sa budeme musieť v socioekonomickej oblasti vyrovnať. Stále máme veľa dlhodobo nezamestnaných, zvýšená je aj nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, platové rozdiely medzi ženami a mužmi stále pretrvávajú a každého piateho Slováka stále ohrozuje chudoba. 

Veľkými zmenami prechádza aj samotný trh práce, keď mnohé profesie zanikajú a nové vznikajú. Veľká časť obyvateľstva na tieto zmeny nie je pripravená, až 46 percent obyvateľov Slovenska napríklad stále nemá ani základné digitálne zručnosti, slovenskí žiaci sa zároveň v medzinárodných porovnávaniach prepadávajú.

Veľké očakávania

Aj Slováci preto patria k tým, ktorí od EÚ očakávajú väčšie angažovanie práve v sociálnej oblasti, či už pri ochrane práv pracujúcich, zvyšovaní sociálnych štandardov alebo pri opatreniach reagujúcich na zmeny pracovného trhu súvisiaceho s globalizáciou a technologickým pokrokom.

Sociálnejšia a spravodlivejšia spoločnosť patrí medzi dlhodobé priority Európskej komisie. Svedčí o tom i európska legislatíva, ktorá pracovníkom garantuje napríklad právo na platenú dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zaručuje im ochranu pred insolventnosťou zamestnávateľa či pred diskrimináciou na pracovisku.

Európska komisia si však uvedomuje, že výzvy 21. storočia a požiadavky na udržanie či ďalšie zvyšovanie životnej úrovne nám neumožňujú v tejto oblasti poľaviť. Aj preto v týchto dňoch prijala návrh Európskeho pilieru sociálnych práv, ktorým zavŕšila viac ako rok trvajúce diskusie s členskými štátmi, sociálnymi partnermi i verejnosťou.

Návrh sa týka oblastí ako sú zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, dôraz na férové pracovné zmluvy či rozšírenie sociálnej ochrany, ktorú by okrem zamestnancov mali pocítiť aj živnostníci. 

Z celoeurópskej diskusie sa do týchto konkrétnych iniciatív dostali napríklad návrhy na desaťdňovú dovolenku pre čerstvých otcov, právo na rodičovskú dovolenku pre oboch a nielen jedného z rodičov alebo právo na päťdňovú opatrovateľskú dovolenku v prípade choroby člena rodiny. 

Pomoc slabším

Hoci EÚ má v sociálnej oblasti len obmedzené kompetencie, vo všetkých členských štátoch dlhodobo podporuje aj úspešné koncepty založené na kombinácii vysokej úrovne sociálnych investícií a ochrany zamestnancov s dôrazom na flexibilitu a produktivitu práce. Z európskych zdrojov sú tak podporované opatrenia ako rekvalifikačné kurzy, či rozširovanie škôlok.

EÚ tvorí najväčšiu ekonomiku i najväčší spoločný trh na svete, v ktorom zároveň prevláda vysoký životný štandard. Hospodárska kríza však túto úroveň naštrbila a stále existuje veľa ľudí, ktorí tieto výhody pociťujú len minimálne alebo vôbec.

Aj na pomoc týmto skupinám obyvateľstva sa zameriava Európsky sociálny fond. Slovensko môže z neho využiť viac ako dve miliardy eur a to na opatrenia podporujúce zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, zlepšenie kvality vzdelávania, ochranu znevýhodnených skupín ako aj na  skvalitnenie verejnej správy. Tieto prostriedky pomôžu nájsť uplatnenie pre 80-tisíc mladých ľudí,  desaťtisícom nezamestnaných zvýšia šance na získanie práce a podporia aj lepšie začlenenie znevýhodnených skupín do spoločnosti.

Na zvládnutie veľkých výziev iba celoeurópske iniciatívy či zdroje samozrejme stačiť nebudú. Veľa majú v rukách aj národní politici. Ak sa demografické prognózy potvrdia, na Slovensku o šesťdesiat rokov nemusia žiť ani štyri milióny obyvateľov. Oveľa podstatnejšie ako ich počet však bude to, ako budú spokojní so svojou prácou i súkromným životom. O tom, či bude Slovensko skutočne úspešným príbehom, rozhodujeme do veľkej miery aj my, tu a teraz.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol uverejnený v denníku Pravda 2.5.2017.