Počet návštevníkov:

Flag Counter

Zápas o demokraciu v roku 1989 neskončil

Archív » rok 2016 » Zápas o demokraciu v roku 1989 neskončil

19.11.2016

Tohoročné oslavy 17. novembra a teda Dňa boja za slobodu a demokraciu majú pre viacerých z nás zrejme zvláštnu príchuť. Na jednej strane si opäť pripomenieme našu cestu k znovuobjaveniu hodnôt, ktoré nás po štyroch desaťročiach totality vrátili do slobodného sveta, na druhej strane okolo nás sledujeme ďalšie a ďalšie útoky na tieto hodnoty.

Čoraz viac sa vo svete namiesto demokratických myšlienok šíria slová vyvolávajúce nenávisť, nevraživosť a konflikty. Viac ako o spájaní sa hovorí o stavaní múrov, rušení medzinárodných dohôd či odklonu od liberálnej demokracie. Neprihliada sa pritom na skutočnosť, fakty či hodnoty. Meradlom sú len emócie a volebné preferencie.

Ale rozhliadnuť sa stačí i doma. Pred pol rokom sa aj do nášho parlamentu dostali strany, ktoré predvolebnú rétoriku postavili najmä na boji proti tradičným politikom, utečencom, Rómom či medzinárodným inštitúciám.

A pokračovať by sme mohli ďalej, s politikmi s podobnou rétorikou sa v celom západnom svete roztrhlo vrece. Niektorí sa klonia viac doprava iní doľava a ďalší sa tvária, že ich jedinou ideológiou sú potreby obyčajného človeka. V skutočnosti ich však spája najmä to, že sú PROTI. A čím hlasnejšie, tým lepšie. Politika hodnôt a pozitívnych riešení akoby strácala na atraktívnosti.

Banalita či zázrak?

Iste, svet prežíva komplikované obdobie poznačené ekonomickými problémami, utečeneckou vlnou či teroristickými útokmi. Niet preto divu, že ľudia pociťujú obavy a prahnú po rýchlych a ráznych riešeniach. Pod dojmom strachu by sme však nemali zabúdať na našu historickú skúsenosť a na hodnoty, ktoré našu civilizáciu formovali.  

Najmä Európa si musela po stáročia prejsť vzájomnými vojnami, náboženskými konfliktami, či útlakom menších národov, kým pochopila, že cesta k prosperite je založená na mieri, solidarite, rovnosti a garancii základných práv a slobôd pre všetkých.

Mier v Európe trvá už 70 rokov. A to vo svete, v ktorom aj v tejto chvíli prebieha minimálne štyridsať ozbrojených konfliktov, v ktorých každý rok príde o život 170-tisíc ľudí.

Aj keď sa to mnohým najmä mladým ľuďom môže zdať ako banálna samozrejmosť, pre nás, ktorí sme vyrastali ešte za minulého režimu, je to skôr zázrak. Od pádu totality, ktorý si pripomíname práve v týchto dňoch, neubehli ešte ani tri desaťročia a Slovensko sa počas nich zaradilo do klubu najvyspelejších krajín sveta.

Z ekonomicky kolabujúcej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci združujúcej socialistické krajiny sme sa vstupom do Európskej Únie stali súčasťou najväčšieho obchodného bloku na svete, v rámci ktorého využívame výhody voľného pohybu osôb, tovaru, služieb i kapitálu. Vstupom do Schengenského priestoru pre našich obyvateľov, zvyknutých na ostnaté drôty, zmizli medzi európskymi krajinami hranice. A z malej krajiny platiacej novou nestabilnou menou sme sa bez vážnejších problémov stali súčasťou eurozóny.

Táto cesta nebola jednoduchá a vyžiadala si enormné úsilie. Mnohé reformy prebehli mimoriadne rýchlo s cieľom dobehnúť susedné krajiny a vstúpiť do EÚ v rovnakom čase. Slovensko to úspešne dokázalo. Vlastnými silami splnilo náročné podmienky, urobilo podstatné zmeny vo fungovaní štátnej správy, reformovalo hospodárstvo a prijalo európske štandardy. Tieto zmeny zmodernizovali krajinu a prispeli k jej demokratizácii a hospodárskemu rastu.

Európa bude silná len ak bude súdržná

Dnes patrí Slovensko medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Únie a vďaka nášmu členstvu v Schengene i eurozóne sme v najužšom jadre európskej integrácie. Symbolicky sme v tomto polroku dokonca na jej čele, keď sa nám ako predsedníckej krajine Rady EÚ podarilo dotiahnuť viacero významných opatrení. Aj zásluhou Slovenska Únia ratifikovala Parížsky dohovor o zmene klímy, podpísala obchodnú dohodu s Kanadou, či uviedla do činnosti Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž.

Áno, i napriek týmto úspechom platí, že Európa sa stále borí aj s mnohými ťažkosťami. Od vysokej nezamestnanosti mladých, cez vysoké verejné dlhy až po veľkú výzvu, ktorá súvisí s konfliktami za našimi hranicami.

Tieto problémy nemožno podceňovať, nevyriešia ich však za nás ani silácke riešenia populistických politikov hovoriacich o múroch či nezávislosti od medzinárodných inštitúcií. Ako v prejave o stave Únie uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, fakty hovoria jasne: kým dnes Európania predstavujú sedem percent svetovej populácie, v roku 2050 to bude už len päť percent. V tom čase už nebude medzi najsilnejšími ekonomikami sveta ani jedna krajina EÚ. Ale Únia ako celok? Stále budeme kľúčovým hráčom.

Za predpokladu, že si naše spoločenstvo a jeho hodnoty nenecháme rozbiť tými, ktorí hľadania dohody presadzujú hľadanie nepriateľa a radikálne riešenia. Aj to je posolstvo, na ktoré by sme pri tohoročných oslavách boja za slobodu a demokraciu nemali zabudnúť.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku SME 16.11.2016.